Vilia je jeden z najznámejších a najrozšírenejších fotoaparátov v našich končinách. Určite k tomu prispelo plánované hospodárstvo našich bratov z bývalého Sovietskeho zväzu. Je to fotoaparát od ktorého keď nič nečakáte, tak môžete byť veľmi milo prekvapení. Veľa ľudí tento fotoaparát úplne zatracuje, ale podľa mňa je to vynikajúci vstup do sveta lomografie.

Telo:

Telo fotoaparátu je vyrobené čierneho plastu so zdrsnenou štruktúrou v miestach úchopu. Ostávajúci plastový povrch v okolí hľadáčika je hladký. Vrch, spodok a obidve bočné strany fotoaparátu sú obložené matným plechom. Svojim dizajnom napočudovanie nepôsobí lacno. Tak isto aj celkove prevedenie nieje zlé. Horšie je to s vôľami na objektíve, ktoré po čase rozbujneli do nepríjemných rozmerov a kazia dojem z fotoaparátu pri ostrení a nastavovaní expozície. Treba sa ale zamerať na to, že to bol fotoaparát určený pre masy o čom svedčí aj viac než 2 milióny vyrobených kusov.

Sánky na blesk sa nachádzajú na pravej strane vrchnej kovovej lišty, navíjacia kľuka pre spätné navíjanie exponovaného filmu do kazety je na ľavej strane. Z pre mňa neznámych príčin sa konektor na synchronizáciu blesku nachádza na opačnej strane fotoaparátu ako samotné sánky na blesk. Ale to pravdepodobne nevedeli ani páni inžinieri ktorí fotoaparát konštruovali. Na prednej strane fotoaparátu sa nachádza štítok s názvom fotoaparátu, okienko hľadáčika a objektív. Na niektorej sérii bol štítok s názvom fotoaparátu nalepený hore nohami.

Spúšť sa nachádza na prednej strane tela fotoaparátu a je upevnená na tele objektívu. Je dosť tuhá a jej dráha je veľmi dlhá čo môže spôsobovať pohyb fotoaparátu v okamihu expozície a tým pádom znehodnotenie snímky. V pravom hornom rohu zadnej strany tela sa nachádza páčka na naťahovanie filmu na nasledujúce políčko, ktorá funguje napočudovanie ľahko. Naľavo od nej je pamäťové kolečko na ktorom si nastavíte citlivosť filmu pri jeho vkladaní do fotoaparátu.

Počítadlo snímkov je umiestnené na spodnej strane fotoaparátu čo nieje dvakrát praktické. Vedľa neho je umiestnené tlačidlo ktoré umožňuje spätné prevíjanie exponovaného filmu späť do kazety. Toto tlačidlo svojou výškou ktorou trčí z tela fotoaparátu absolútne znemožňuje položenie fotoaparátu do vodorovnej polohy. Ale vzhľadom na absenciu samospúšte to až tak nevadí. Na spodnej strane tela fotoaparátu sa ešte nachádza závit pre upevnenie na statív.

Hľadáčik:

Prvý pohľad do hľadáčika Vílie bol pre mňa nezabudnuteľný. Je v ňom viditeľný rámik ktorý vytyčuje zorný uhol objektívu. Kvôli kompenzácii paralaxy pri fotení blízkych prednetov je ten rámik v pravom hornom rohu dvojitý. V spodnej časti hľadáčika sú symboly intenzity denného svetla, ktoré by nám mali uľahčiť nastavenie clony. Čiže pre fotenie v jasný slnečný deň je určený symbol slnko, čomu zodpovedá clonové číslo f/16. Naopak pri zhoršených svetelných podmienkach treba voliť symbol plného oblaku na pravom konci stupnice, čomu zodpovedá clonové číslo f/4. Bohužiaľ mne toto moc nepomohlo a bez použitia externého expozimetra mi vačšina fotiek nevyšla. Na druhú stranu verím tomu, že častým používaním tohto fotoaparátu sa dá získať skúsenosť, ktorá zvýši úspešnosť tejto pomôcky bližšie ku 100%.

Základné informácie:

Budem rád ak sa somnou podelíte o ďalšie informácie. Kľudne ich napíšte do diskusie pod článkom. Ďakujem